Lu(cia)

   Je to tu. Konečne. Po neuveriteľných nezvládnuteľných a uplakaných dňoch som sa dočkala vytúženého pokoja. V škole si ma žiadny učiteľ nevšíma, doma sa o mňa nestarajú a už aj sestra pochopila, že som od nej staršia, a preto mám právo výberu. A tak som si vybrala. Kľud. Celý víkend som neotvorila ani jednu učebnicu, nechytila do ruky metlu alebo varechu a nestrážila sestru. Večer som sa po troch rokoch vybrala na diskotéku, kde ma však čakalo nemilé zistenie. Potrebujem zmenu. Zmenu prostredia. Ľudí. Životného kolobehu. Nevydržím dlho s tými istými. Jendoducho, nepatrím k nim. Je vidno, že ma berú len preto, lebo ma berú ako neoddeliteľnú súčasť môjho frajera. A prekáža mi to (napokon, komu nie?).
   Po tomto večeri som usúdila, že diskotéky a ťažkí "hip-hoperi" nie sú pre mňa. POtrebuhjem niekoho energického, spontánneho, inteligentného a "iného". Takého, ako som ja. Lenže je tu jeden háčik. Ak by som sa od týchto odpojila, stratila by som aj svojho priateľa, ktorého ľúbim. Ktorý ma robí šťastnou a ktorý veľmi ľubí mňa. Preto sa vás pýtam: Ako sa mám rozhodnúť? Čo spraviť? Ignorovať to?