K ústam si priložila šálku s horúcou kávou a pomaly z nej odpila. Pozerala sa na monitor počítača, ale nevnímala firemné maily. Pred očami sa jej mihali útržky z jej včerajšej noci. Ešte nikdy nespravila to, čo včera. Nikdy predtým nešla sama na kúpalisko a nezbalila najpríťažlivejšieho chlapa, akého tam zazrela. A ešte nikdy s takýmto človekom nepremilovala celú noc.
Po tele jej prebehli zimomriavky, keď si spomenula na jeho vášnivé bozky a pousmiala sa pri spomienke na ruku šmátralku.
Do kancelárie vkročil jej šéf. Rýchlo zahnala tieto myšlienky do úzadia a sústredila sa na príval jeho slov. Uprostred jeho zdĺhavého monológu sa rozosmiala. Neovládla sa a smiala sa ako zmyslov zbavená. Zrazu jej bolo strašne fajn. Cítila sa ako už dlho nie. Naplnená, vyčerpaná a šťastná. Šéf sa na ňu nechápavo zahľadel, zamrmlal niečo v zmysle, že príde neskôr a odišiel. Kamila si utrela slzy, ktoré jej vyhŕkli a slastne privrela oči. Cítila na sebe Petrove dotyky. Zobrala do rúk mobil, klikla na zelené tlačítko, ktoré jej vyhodilo posledné volané čísla a priložila si ho k uchu.
"Reni? Neuhádneš, čo sa mi včera prihodilo," povedala, keď na druhom konci počula kamarátkin hlas.
"Konečne si zasadila tú fialku, čo som ti dala?" spýtala sa Renáta zabratá do práce.
"Nie, stretla som Peťa," pochválila sa a čakala na kamarátkinu reakciu.
"Počkaj. Slávkinho Peťa?!" prekvapene sa spýtala.
"Presne toho!" prikývla Kamila, aj keď ju Renáta nemohla vidieť.
"To nemyslíš vážne? Toho Peťa, ktorého si pre týždňom zobrala tvoja sestra? Toho Peťa, po ktorom si išla asi pol roka a nakoniec si ho vzala tvoja sestra? Toho Peťa, ktorý sa na teba takmer nikdy nepozrel ako na ženu? Toho Peťa, pre ktorého by si bola ochotná zavraždiť každú ženu? Toho Peťa?" vyhŕkla Renáta.
"Áno..." povedala Kamila a vybavila si prekvapený výraz svojej sestry, keď sa k nej dnes ráno prikladla s nožom v ruke. A potom aj Petrov pohľad, ktorý sa tomu prizeral a nič neurobil. A potom svoj pocit, keď videla svoju mŕtvu sestru na zemi a nadrogovaný a šokovaný výraz v Petrovej tvári...
Poobedňajšia káva
28.07.2006 18:27:04
ďalšia mini poviedka na dnešný horúci deň (pozor, za zvysenu hladinu endorfinov nerucim :-D)
Komentáre
no
Lucia, mám jednu záhadu a dotaz
angie, ako vieš
Lu
ludia
hogo: no predsa na jeho... ked smatrala po jej tele... :-) a dik, ze si KONECNE okomentoval :-)
kaktus: tobola teda riadne dlha doba :-D dakujem
hogo
Lucia & angie, nechcel som vám siahnuť
Tiež nie som z ocele a mám ich rád. Len by sa nemali stereotypne opakovať. Najvierohodnejšie sú vtedy, keď sú prestriedané prípadne sprevádzané nadhľadom a dávkou oprávnenej kritiky.
Btw, Lucia, príležitostne by som sa rád niečo dozvedel aj o Kamilinej ruke šmátralke ;).
hogo
ked ja ich mam tak rada, ze mi ich mozete hadzat v jednom kuse :-D
btw, toto nema pokracovanie, budes si to musiet domysliet :-D a mozno jej ruka ani nesmatrala, ale vedela presne, co robi :-D
hmm
theushca
fakt
Terreza