Lu(cia)

Vytlač príspevok
Odporuč príspevok
Bookmark and Share PRIDAŤ NA VYBRALI.SME.SK

Valentínske zamyslenie

Valentínska poviedka - nech sa páči! :-)

   Pretrela si oči. Natiahla ruky za seba, dotkla sa studenej oranžovej steny a potom s nechuťou otvorila oči. Ďalšie debilné ráno! zahrešila v duchu a vyhrabala sa spod teplej periny. Zrak jej mimovoľne padol na kalendár. Štrnásty február. Deň svätého Valentína. Sťažka si vzdychla. Neznášala tento gýčmi preplnený akože sviatok, ktorý prinútil takmer každú jednu osobu vybehnúť za roh do obchodu a obdarovať svoju polovičku minimálne čokoládou s karamelovou príchuťou. Ona sama nemala komu niečo podobné dávať a silne pochybovala o tom, že by sa niekto znížil pod svoju úroveň a daroval aspoň jednu ružičku práve jej. Aj keď, priznajme si, každý sa v tento deň zobudí aspoň s malým sebeckým chtíčom, nie? Druhá tretina ľudí pociťuje silné nutkanie rýchlo si niekoho nájsť a sľubovať, že práve s ním prežije ďalšieho Valentína a v duchu si bude gratulovať, že sa má komu kým chváliť. No a tá posledná časť populácie, ktorá vníma Valentína, má silné depresie, pretože práve v tento deň najviac cítia, že sú osamelí a preto sa pokúšajú o niečo, čo veru neprinesie svetlo do ich života. Toto bola Natáliina diagnóza. Navonok sa snažila samú seba oklamať, že Valentín pre ňu nič neznamená, ale keď videla tie šťastné tváre svojich spolužiačok, nebolo jej všetko jedno. Celý jej zlý pocit zavŕšili jej rodičia, ktorí sa práve v tento deň najviac hádali. Prečo vlastne tento sviatok existuje? Snaží sa dať dokopy niečo, čo sa už evidentne vytratilo z našich sŕdc, ale napriek tomu dúfame, že práve tento deň to zmení. Omyl, Valentín je predsa taký istý deň ako každý iný. Lásku si predsa dvaja zamilovaní ľudia môžu vyznávať kedykoľvek! Je síce pekné, že práve dnes si voľakto uvedomí, že má toho druhého rád – možno najmä kvôli čarovným Valentínkam – ale nemalo by sa zabúdať aj na ľudí, ktorí sú navonok aj znútra osamelí. Najviac z tohto sviatku profitujú kaviarne a darčekové obchody, ktoré nestihli vypredať svoj tovar na Vianoce. Veď Valentín je hneď po Vianociach druhým najkomerčnejším sviatkom! A Vianoce majú aspoň svoje korene v histórii. Iste, počuli sme o svätcovi Valentínovi, ale ten mal od zamilovaných dvojíc ďaleko... rozjímala svoje úvahy po ceste do školy. Na ulici stretávala dvojice, ktoré sa držali za ruky a pomaličky kráčali, napriek tomu, že v tento sviatok nie je dňom pracovného voľna.
   Nie je pravda, že by o ňu nikto nemal záujem. Aj takí sa našli. Ale ona ich všetkých odháňala ako dotieravé muchy. Razila totiž teóriu, že láska sa musí dobýjať a nie len tak naslepo, podľa nejakých fyzických predpokladov a očným klamov, dávať dokopy. A tak chcela začať chodiť len s niekým, koho už poznala a o ktorého mala záujem ona. Nanešťastie, taký niekto sa v jej okolí nevyskytoval. A možno aj áno, len ona o ňom nevedela...
   „Dobré ráno!“ poprial Natálii jej spolusediaci a milo sa na ňu usmial. Úsmev ostal neopätovaný. Natália si hodila tašku na lavicu a zahĺbene pozorovala svet okolo seba. Klára sa pýšila novým náhrdelníkom, ktorý dostala od Ivana; Ivan, obkľúčený hlúčikom chalanov, sa vystatoval, koľko náhrdelník stál a zvyšné dievčatá sa hlasno chichotali na nápadoch ich polovičiek ako stráviť dnešný deň. Z ničoho nič do triedy vbehlo dievča odeté v nechutných ružových legínach s červeným tričkom a v ruke držala prútený košík, v ktorom sa skveli biele, červené, žlté a ružové obálky. Dievča ich vzalo do ruky a so sileným úsmevom začala vykrikovať niečie mená. Natália už neprítomne v duchu rátala, koľko z nich dostane Silvia, triedna sexbomba, keď začula svoje meno. Čože? To nie je možné! pomyslela si v duchu a so záujmom vytrhlo dievčaťu lístoček z ruky. „That´s got you to feeling this way, but I don´t care, I want you to stay and hold me and tell me you´ll be here to love me today...“ Zachvela sa. Tento text predsa dôverne poznala! Bol to úryvok zo songu jej obľúbenej jazzovo-folkovej speváčky. Ako? Pozrela sa na Miloša, ktorý sedel vedľa nej a tak trošku pre seba sa usmieval. On? Nie, to nie je možné...
  
„Norah Jones,“ povedal Miloš a teraz sa už bez rozpakov na Natáliu pozrel. Tá jeho pohľad konečne opätovala. Valentín, Valentín, prečo mi toto robíš?


Poviedky | stály odkaz

Komentáre

  1. :)
    ok, na zaciatku sa mi zdalo, ze ta baba a ja mame nieco spolocne...potom to prerastlo takmer do istoty, no na konci som si uz nebola celkom ista:) Ale poviedka je fajn, optimisticka:)budem dufat v nieco podobne?este uvidim:)
    publikované: 11.02.2007 17:11:57 | autor: bodka (e-mail, web, neautorizovaný)
Pozor, na konci je potreba spočítať neľahkú matematickú úlohu! Inak komentár nevložíme. Pre tých lenivejších je tam tlačidlo kúzlo.



Prevádzkované na CMS TeaGuru spoločnosti Singularity, s.r.o., © 2004-2014