Ponevieral sa po okolí a po dlhšej dobe sa venoval činnosti, ktorú nemal až tak v obľube: rozmýšľaniu. Premýšľal, ako ďalej. Čo bude teraz. Či sa vylieči alebo či je odkázaný umrieť v tak mladom veku. Čo bude dovtedy robiť a ako sa všetci zachovajú, keď už bude mlieť z posledného. A tiež, ako sa nakoniec rozhodne jeho učiteľka. Či to vybaví a jeho sa to nedotkne, alebo či sa predsa len postaví a obviní ho. Ešte sa musel rozhodnúť, komu všetkému to povie. Spočiatku nemal v pláne nejak veľmi to rozoberať, ale teraz sa mu zdalo nefér, ak o tom nikto z jeho kamošov nevedel. Jedno však vedel. Musí spraviť všetko pre to, aby na tento spomínal aspoň trošku dobre, keď už mu niečo nadelilo do cesty toľko prekážok.
Pomaly sa otočil a zamieril do svojej obľúbenej krčmičky na jedno pivko. Cestou stretol nejakých dílerov, tak si od každého z nich niečo kúpil, nakoľko mal teraz peňazí až-až a mohol si dovoliť rozhadzovať. Zrejme si tým išla jeho matka kompenzovať všetky zanedbané roky a roky, o ktoré príde. Najviac sa mu však páčil postoj otca. Najskôr ho poriadne zmlátil, keď zistil, že droguje a potom sa správal, akoby o žiadnej rakovine nikdy nepočul. Ktovie, čo ho k tomu viedlo, ale nechcel dať synovi pocítiť, že sa teraz musí správať nejako inak. A možno sa s tým len ešte nevedel vyrovnať...
Sadol si k svojmu obľúbenému stolu a ani nezaregistroval, že pri ňom sedí mladá baba s poriadne rozmazanou špirálou po celej tvári. Pozrel sa na ňu a chcel sa spýtať, čo sa jej stalo, nakoniec ju však nechal tak. Asi chcela byť sama. Ale nemal v pláne odísť od tohto stola. To veru nie!
„Proím ťa, nemáš vreckovku?“ potiahlo nosom dievča a uprelo na neho pohľad plný sĺz a prenikavých modrých očí.
„Sorry, nie,“ povedal Hugo a niečo čudné, čo predtým nepoznal, sa v ňom zlomilo. Zrazu od nej nevedel odtrhnúť oči a v hlave sa mu vírili všetky myšlienky. A pociťoval ľútosť. Ale nad kým? Nad sebou alebo nad týmto stvorením, čo tu tak usedavo plakalo?
„Hm, tak potom nič...“ odvetilo dievča a odvrátilo sa od neho.
„Ale na záchode možno nájdeš nejaký toaleťák. Aj keď nepredpokladám, že by ho tam Lukáš už doplnil, ale za čo iné je platený?“ zabľabotal a sám sa čudoval, že niečo podobné vyslovil.
„Dík,“ povedala a znova sa na neho pozrela. Tentoraz už s jemným náznakom úsmevu, ktorý si dosť protirečil s tými čiernymi slzami.
„Inak, ja som Hugo,“ len tak mimochodom poznamenal a stále nechápal, kde sa v ňom berie tá galantnosť. Inokedy sa takto k babám vôbec nesprával!
„Tereza,“ povedalo dievča a namiesto podania pravice, na ktorú Hugo čakal, sa spontánne naklonila a dala mu pusu na líce. Takú letmú, ale pritom takú krásnu, že Hugo mohol pocítiť jej vôňu. Potom zobrala svoj pohár piva a štrngla si s ním.
„Na zdravie!“ povedal Hugo.
„Na lásku,“ ticho odvetilo dievča. Ahá, v tom bude pes zakopaný! Pomyslel si Hugo a rozhodol sa, že sa nebude pýtať. Napokon, ona mu to raz aj tak vyklopí sama.
„Tak, všetko najlepšie!“ popriala mu Tereza, do ruky mu strčila malý balíček v celofáne a uštedrila jeden dlhý bozk.
„Dikes,“ povedal a rýchlym trhnutím rozviazal červenú mašľu. Potom roztrhol obal ako deti v amerických filmoch a otvoril škatuľku. Našiel v nej striebornú retiazku na krk so strieborným príveskom v tvare žiletky. Tereza ju vybrala, rozopla a pripla Hugovi na krk. Hugo jej radšej nepovedal, že mu to príde smiešne a detinské. Nejako sa ešte nenaučila rozoznať, čo sa mu páči a čo považuje za úplnú blbosť a zbytočnosť.
Pozrel sa na ňu, usmial sa tak trošku lišiackym úsmevom a bozk jej oplatil. Objala ho okolo krku a on ju položil na posteľ. Slastne vzdychla...
Komentáre
dobre..
malazaba
odpovede na vsetky tvoje otazky su v dalsom (poslednom) dieli, ktory je uz hotovy, ale precitat si ho budu moct iba ti, co si kupia moju knihu...
a pokial vyjde naozaj (dufam, ze sa to podari), tak budes mat tu moznost aj ty ;-)
a ked nie, tak ti to poslem mailom, ok?
P.S.: a dik za precitanie
ja len ze
no toto?
alebo to bol len jeden z jeho arzenálu zákerných trikov ako dostať nevinné žieňa?
phil
nie nie, nie je to zakerny trik :-D
ty mas take stastie, ze si sa rozhodol kupit tu knihu... docitas sa konca (ktory je podla mna uplne THE BEST! :-))
ale prečo
Terreza