Lu(cia)

       Každý človek má svoju drogu. Či už ide o drogu v pravom slova zmysle alebo o nejakú závislosť, ktorá ho núti žiť. Pre jedného je to kokaín, pre druhého káva, pre tretieho láska. Droga môže mať mnoho podôb. Môj známy je nepríklad závislý od čokolády. Nezačne deň bez toho, aby ráno nezhltol tabuľku Sladkej Vášne. Je však zaujímavé, že je závislý len od tejto značky čokolády. Je preto možné, že človek nemusí byť závislý od veci, ale len od konkrétneho druhu, ktorý ho, po užití, privádza do eufórie a pri neužití vyvolá abstinenčné príznaky. Ak ste čítali knihu Plyš od jedného nemenovaného slovenského autora, mohli ste sa dočítať, aké to je, keď je niekto závislý od internetu. Od tzv. "moderného fetu". V dnešnej dobe sa už človek bez internetu jednoducho nezaobíde. Ťažko by ste našli človeka, ktorý nemá vytvorenú e-mailovú schránku, aleo človeka, ktorý aspoň  raz za život neklikol na tú modrú ikonku na ploche svojho počítača.
   Počítač. Ďalší výplod modernej spoločnosti. Nemáš počítač? Nemám sa s tebou o čom baviť! Existujú totiž ľudia, ktorý bez svojho "zlatíčka" neodídu ani na toaletu. To už je ale naozaj úchylka. V našom prípade - závislosť.
   Kedysi dávno mi niekto povedal, že za drogu sa považujú len tie veci, ktoré dodávajú človeku silu žiť, ale ktorá ho, paradoxne, zabíja. S týmto výrokom súhlasim. Lenže tento človek hovoril o kokaíne, heroíne, marihuane, LSD, ópiu, pervitíne a iných svinstvách. (prepáčte za výraz, ale musím sa vyjadriť bez obalu...). Samozrejme, toto sú drogy, ktoré ľudstvo pozná od počiatku čias. Ale s vývojom techniky by sa mali tieto zoznamy obnovovať. Ľudia sú závislí od televézie, nakupovania, hrania šachu či kariet, čítaní kníh, učení sa, či od lásky jedného človeka k druhému. To posledné je možno prehnané, ale ešte stále sa stretávam s ľuďmi, konkrétne s dvojicami, ktoré bez seba nevydržia ani minútu. Je to síce pekné, ale aj chorobné. Nikdy neviete, čo spraví váš partner. Čo ak vás podvedie a vy budete tak na dne, že ho zabijete? Alebo keď ho čírou náhodou zrazí auto? Čo spravíte v tomto prípade? Budete schopní viesť normálny život alebo radšej skočíte pod vlak? Nie je teda pravda, keď sa niekto o páre dvoch ľudí vyjadrí, že je to "láska až za hrob"? Nie je to teda len ďalšia droga?
   Na túto tému by sme sa mohli baviť hodiny. Ja mám však len zopár stránok... To je škoda. Nie, to je moja závislosť.
   Ja sama som závislá na mnohých veciach. V prvom rade je to časopis, ktorému robím šéfredaktorku. Veľmi rada sa o ňom vyjadrujem ako o svojom milencovi. Chytá ma absťák, keď s ním nemôžem byť a vždy ma zaplaví slastný pocit, keď nám ho milý ujo z tlačiarne donesie vo finálnej podobe. V tej cvhíli mám chuť ho vybozkávať. (Časopis, nie toho uja :-))
   Taktiež som závislá na blogu. Milujem, keď sa môj novovytvorený článok zobrazí na hlavnej stránke a keď vidím, ako mi pribúdajú komentáre...
   Vráťme sa však k podstate tejto úvahy. je v našej kompetencii varovať ľudí na nové existenčné problémy? Alebo máme večne mlčať a prizerať sa, ako sa naši príbuzní pomaly zabíjajú? Je v poriadku, keď každý z nás trpí nejakou závislosťou? Alebo máme odstrániť všetko, na čom sa človek môže stať závislým? Ostalo by tu potom ešte vôbec niečo? Môžeme považovať človeka, ktorý ničím netrpí, za normálneho? A existuje ešte niekto taký?
   Zamyslime sa a posúďme, či je lepšie byť závislým na alkohole alebo na internete. Pretože oboje nás pomaly zožiera...