Zavrel za sebou dvere a poobzeral sa vo veľkom zrkadle, ktoré mu viselo na stene. Dala mu ho tam primontovať mama, ktorá verila, že keď sa každé ráno uvidí, ako vyzerá, prejde ho to, a bude zas normálnym 16 ročným chalanom. Pousmial sa. Aké naivné! Mňa nezmení nikto. Len ja... povedal si v duchu a z knižnice vytiahol starú hrubú knihu. Otvoril ju a vybral sáčok s bielym práškom, ktorý bol uložený v strede vyrezaných strán. Malý kúsok obsahu vysypal na stôl a kreditkou si ho rozdelil do dvoch tenkých čiar. Potom vybral slamku, ktorá bola odložená tesne vedľa obalu a jej koniec priložil k začiatku jednej z čiar. Druhý koniec si strčil do nosnej dierky a silno potiahol. Rýchlo si slamku strčil do druhej dierky a takýmto spôsobom vysal aj druhú tenkú bielu čiaru. Z očí mu vyhŕkli slzy. Rozkašľal sa. Zavrel oči a oprel sa o stoličku. Zrazu sa cítil byť silný. Spomínal si na časy, keď toto isté robil s jemným bielym pervitinom a nie s touto idiotskou náhradou. Nejako však začať musel...
Krutý záver II.
19.05.2006 17:06:41
pokračovanie zo včerajška. trošku kratšie ale o to smutnejšie...
Spomenul si na obdobie spred necelého roka. Vyrazil si von s bandou kamošov a zopár štetkami a očumovali všetky bratislavské pajzle. Potajme šnupali perník, podaktorí si ho aj pichali, a on sa na nich len díval s pivom v ruke. Vtom ho Ivan ponúkol: „Tu máš kamoš, daj si! Dám ti zadara...“ zaškeril sa na neho a sledoval súboj v Hugovej hlave. Po dvoch minútach sa Hugo naklonil, vzal si od Ivana slamku a odkukaným spôsobom stiahol celú čiaru. To, čo sa dialo potom, si veľmi nepamätal. Ráno sa zobudil na lavičke v parku a z úst mu tiekli sliny. Len tak-tak sa dopracoval domov a mŕtvy padol do postele. To bolo jeho prvé rande s péčkom...
Od tej doby ho mal pri sebe stále. Kedykoľvek pocítil potrebu, šnupol si. S pichaním radšej nezačínal, nechcel mať z toho zbytočné problémy a pohľad na krv v ňom vzbudzoval pocit dávenia.
Pred takmer tromi mesiacmi pochopil, že to nie je ono. Išlo to s ním dolu vodou a jeho už aj tak bledá tvár ešte viac spriesvitnela. Po tele začal badať čoraz viac modrín a škrabancov a mal neustále problémy so zháňaním peňazí i tovaru. Povedal si DOSŤ a snažil sa nájsť riešenie. Objavil ho v jednom filme. Dobral, čo mal, a potom zašiel do lekárne po balíček Nurofenu. Doma pekne rozdrvil celý plát a nahováral si, že je to pervitin. Jeho účinky neboli ani zďaleka také, ako účinky drogy, ale aspoň nepociťoval veľké absťáky...
Otvoril oči a nahmatal krabičku cigariet. Potom sa zarazil. Doma nesmel fajčiť. Jeho rodičia síce vedeli, že ich syn fajčí a zmierili sa s tým, doma a v spoločnosti mu to však zakazovali.
„Idem na chvíľu von!“ zakričal za mamou a obul si topánky.
„No to teda nejdeš!“ odkričala mu z kuchyne mama a vyšla von. „Teraz si prišiel z polície? Myslíš si, že ti to len tak prejde? No to sa pekne mýliš! Máš domáce väzenie!“ pokračovala a zlostne sa na neho pozrela. „Mesiac!“ dodala a vrátila sa do kuchyne.
„Ok, tak idem na balkón,“ rezignovane povedal Hugo a opäť sa vyzul. Otvoril balkónové dvere, zavrel za sebou, do úst si vložil cigaretu a zapálil.
Komentáre
po-kra-co-vat!!!
Lucy,
Aspoň vidíš, že nám napadajú podobné myšlienky :-)
phil
ukazem ti, ze nie som svina a kludne ti ho dovolim pouzit, ok? :-D
Lucy
a s tou sviňou poznám celkom fajn vtip - pointa: sviňa sa má dóóóbre :-)
hmm
paci sa mi to, velmi, az pris...
ach
SnehuLka
aj mne sa tio paci. az desivo
och
myslim
vazne
ma to chyta, mi to chyba....
a
cem
vidiet
pokracovanie
a
ziadne
choroby
a
samovrazdy
a
nahle smrte
oki?
SneHulienka
=:0(
a dam ho na blog! svoj. nech mamu picne
Snehulka
Lucinka rivalka
nebodaj ti tych mojich par podivinov, ktori dokaze precitit moje zufalstva vadi?
sak ty mas svoju stalu klientelu, blogerov fanatykov, tak nezufaj...